Retencia jódu v pôde ako faktor jeho biodostupnosti pre rastliny
Authors: |
Eva Duborská 1
0
1 Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Ilkovičova 6, Bratislava 4, Slovenská republika 2 |
---|---|
Year: | 2016 |
Section: | Ecology and Environmental Sciences |
Abstract No.: | 1436 |
ISBN: | 978-80-972360-0-7 |
Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Ilkovičova 6, Bratislava 4, Slovenská republika
Nedostatok jódu je pretrvávajúcim problémom v mnohých krajinách, a to napriek mnohým opatreniam na elimináciu chorôb z jeho nedostatku, súčasťou ktorých je aj jeho prísun do niektorých potravín a výživových doplnkov.
Jedným z príčin pretrvávania problému je nedostatok resp. nedostupnosť jódu z prírodného prostredia (primárne z pôdy a pitnej vody) v postihnutých lokalitách [1-3]. Prevažná väčšina príjmu jódu (okrem morských plodov) pochádza z prvého článku potravového reťazca a je regulovaná jeho transferom z pôdy do rastlín [4]. Niektoré prirodzené biogeochemické procesy v pôdach, ako je napríklad sorpcia na pôdne častice, však znižujú jeho mobilitu, čím obmedzujú jeho prestup z pôdy do rastlín [5].
V tejto práci bola skúmaná akumulácia jódu pomocou výpočtu akumulačných faktorov (soil-plant transfer factor) rôznych počiatočných koncentrácií jódu (0-300 mg.kg-1) vo forme špécií I- a IO3- z modelovej poľnohospodárskej pôdy s definovanými fyzikálno-chemickými parametrami ihneď po aplikácii a po 3 mesačnom „ageingu“, pričom sa hodnotili aj možné fytotoxické/stimulujúce účinky jódu na rastové parametre jačmeňa. So zvýšenou koncentráciou jódu v pôde sa zvýšil aj podiel jeho biodostupnej frakcie. V prvom kultivačnom cykle výhonky pestované v pôde obohateným o IO3- obsahovali väčšie množstvo jódu ako systémy obohatené o I-. Po troch mesiacoch však akumulácia oboch špécií dosiahla rovnakú úroveň, čo pravdepodobne súvisí so zmenami ich chemického vystupovania v dôsledku rôznych fyzikálno-chemických a biologických účinkov v pôde.
[2] Stewart, A.G., For Debate: Drifting Continents And Endemic Goitre In Northern Pakistan. BMJ: British Medical Journal, 1990. 300(6738): p. 1507-1512.
[3] Yoshida, S., Y. Muramatsu, and S. Uchida, Studies on the sorption of I− (iodide) and IO3 − (iodate) onto Andosols. Water, Air, and Soil Pollution, 1992. 63(3-4): p. 321-329.
[4] Fiala, K., et al., Jod v půde. 2010, Rapotín: Agrovýzkum Rapotín. 51.
[5] Dai, J.L., et al., Adsorption and desorption of iodine by various Chinese soils: II. Iodide and iodate. Geoderma, 2009. 153(1–2): p. 130-135.