Štúdium krvi pacientov s aneuryzmou hrudníkovej aorty pomocou metódy fluorescenčnej spektroskopie

Authors: Zuzana Guľašová 1    Vladimíra Tomečková 1    Panagiotis Artemiou 2    Mária Mareková 1   
1 Ústav lekárskej a klinickej biochémie, Lekárska fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Košice, Slovensko    2 Klinika srdcovej chirurgie, Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a VUSCH, a.s., Košice, Slovensko   
Year: 2015
Section: Utilization of instrumental methods in the analysis of biologically important substances
Abstract No.: 1230
ISBN: 978-80-970712-8-8

Krvná plazma a krvné sérum predstavujú zmes rôznych endogénnych látok, ako sú  aminokyseliny, proteíny, koenzýmy s charakteristickými fluorescenčnými vlastnosťami. Fluorescencia proteínov všeobecne zobrazuje štruktúrne usporiadanie buniek a tkanív. Prítomnosť ďalších fluorofórov napr. derivátov pyridínu (NADH+H+), izoaloxazínu (FAD) a pyrolov (porfyrín) je výsledkom metabolických činností bunky [1]. Degradácia a prestavba extracelulárneho matrixu, fragmentácia štruktúrnych komponentov aortálneho tkaniva a zápalové procesy súvisia s aneuryzmou hrudníkovej aorty [2], kardiovaskulárnym ochorením charakterizovaným rozšírením hrudníkovej časti aorty. 

Cieľom práce bola analýza a charakterizácia patologických a metabolických zmien krvnej plazmy a séra pacientov s aneuryzmou hrudníkovej aorty pomocou fluorescenčnej spektroskopie. Výsledná autofluorescencia krvi pacientov bola porovnaná so skupinou zdravých jedincov. Výsledky ukázali v oblasti excitačnej vlnovej dĺžky 280 nm signifikantné zníženie fluorescenčnej intenzity krvnej plazmy a séra pacientov v porovnaní so zdravými jedincami, čo by mohlo byť výsledkom rozpadu proteínov v krvi pri danom ochorení. Oblasť excitačnej vlnovej dĺžky 280 nm je charakteristická pre fluorescenčné excitačné maximá proteínov obsahujúcich aromatické aminokyseliny, albumín, fibrinogén [3,4]. V oblasti excitačnej vlnovej dĺžky 350 nm, kde sa vyskytuje charakteristické absorpčné maximum redukovaného NADH+H+, boli pozorované nepatrné zmeny autofluorescencie pacientov oproti kontrolnej skupine.  

Dosiahnuté výsledky tejto štúdie by mohli prispieť k ďalšiemu výskumu spomínaného kardiovaskulárneho ochorenia. 

Práca bola podporovaná grantovým projektom VEGA-1/0115/14.
[1] Madhuri, S., Vengadesan, N., Aruna, P., Koteeswaran, D., Venkatesan, P., Ganesan, S. Native fluorescence spectroscopy of blood plasma in the characterization of oral malignancy. Photochemistry & Photobiology. 2003, 78, 197-204.
[2] El-Hamamsy, I., Yacoub, M.H. Cellular and molecular mechanisms of thoracic aortic mechanisms. Nature Review s Cardiology. 2009, 6, 771-786.  
[3] Goncalves, S., Santos, N.C., Martins-Silva, J., Saldanha, C. Fibrinogen-beta-estradiol binding studied by fluorescence spectroscopy: denaturation and pH effects. Journal of Fluorescence. 2006, 16, 207-213.
[4] Lackowicz, J.R. Principles of Fluorescence Spectroscopy. Third edition. New York, USA: Springer Science + Business Media, LLC, 2006. 63-66 p. ISBN-13: 978-0-387-31278-1.