Nanoštruktúry na báze tiolovaných cyklodextrínov na povrchu skla
Authors: |
Soňa Halászová 1
Monika Jerigová 1,2
Dušan Velič 1,2
1 Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Katedra fyzikálnej a teoretickej chémie, Bratislava 4, Slovensko 2 Medzinárodné laserové centrum, Ilkovičova 3, 812 19 Bratislava, Slovensko |
---|---|
Year: | 2014 |
Section: | Biophysics, mathematical modeling, biostatistics |
Abstract No.: | 997 |
ISBN: | 978-80-970712-6-4 |
Štúdium povrchových nanoštruktúr je dôležité z hľadiska ich využitia v priemysle, napr. nanoštruktúry sa používajú v oblasti výpočtovej techniky. Nové možnosti prináša aj štúdium tvorby a spôsobov prípravy nanovrstiev (napr. samousporiadané monovrstvy - z angl. Self-Assembled Monolayers, SAMs), ktoré síce nie sú v skutku novým objavom, ale sú stále jedným zo základných štruktúr nanotechnológie. Prvá zmienka o tvorbe SAMs sa objavila v roku 1946, kedy americký vedec William Albert Zisman publikoval spôsob tvorby SAMs pomocou adsorpcie surfaktantu na kovovom substráte.[1] Štúdium v tejto oblasti je aj v dnešnej dobe vysokoaktuálne. [2-4]
Pri tvorbe SAMs v prvom kroku dochádza k difúziou riadenej Langmuirovej adsorpcii, ktorá závisí od koncentrácie povrchovoaktívnych látok v roztoku. Druhý krok možno popísať ako proces samorganizácie naadsorbovaných povrchovoaktívnych látok na povrchu substátu. Rýchlosť prvého kroku závisí od reaktivity medzi substrátom a adsorbovanou skupinou povrchovoaktívnej látky. Aktivačná energia pravdepodobne súvisí od elektrónovej hustoty na adsorbovanej skupine. Rýchlosť druhého kroku závisí od neusporiadanosti reťazcov, rozdielnych medzimolekulových interakcií medzi reťazcami a od povrchovej mobility reťazcov.
Náš systém sa skladá z monotiolovaného β-cyklodextrínu (C42H70O34S), ktorý je umiestnený na sklenom substráte. Sklený substrát je modifikovaný použitím 3-(trimetoxysilyl) propyl metakrylátu. Monotiolovaný β-cyklodextrín sa skladá zo siedmich α-1, 4-D glukopyranózových jednotiek. Cyklodextríny boli vybrané zámerne, pretože dokážu tvoriť inklúzne komplexy a taktiež sú schopné vytvárať štruktúry podobné samousporiadaným monovrstvám.
Na štúdium vzniku týchto povrchových nanoštruktúr sa používa hmotnostná spektrometria sekundárnych iónov. Princípom hmotnostnej spektrometrie sekundárnych iónov s detekčným systémom založeným na separácii hmotností podľa doby letu iónov je bombardovanie povrchu vzorky pulzným fokusovaným zväzkom primárnych iónov na báze tekutého kovu (Bi+) s energiou 15 až 25 keV. Primárny ión vniká do vzorky a odovzdáva svoju kinetickú energiu zasiahnutým atómom vo vnútri vzorky, výsledkom tohto deja je emisia fragmentov - atómy, molekuly alebo klastre, z povrchu. Sekundárne ióny emitované z povrchu majú rôznu hmotnosť. Týmto iónom sa pridelí jednotným extrakčným potenciálom rovnaká kinetická energia a oni sa separujú na základe rôznej doby letu. Ión s nízkou hmotnosťou preletí rýchlejšie kolónou k detektoru a naopak.
Pomocou tejto techniky možno skúmať fragmentáciu monotiolovaného β-cyklodextrínu a prítomnosť samousporiadanej vrstvy na sklenom povrchu. V hmotnostných spektrách boli pozorované fragmenty C6H15O2Si+, C7H7O2Si+, C8H9O2Si+, C9H13O2Si+, Si2C4H13O-, Si2C5H150-, SiCH3O2-, SiC3H5O-, SiC2H7O2-. Hlavným cieľom tohto projektu je podrobné štúdium a príprava povrchových nanoštruktúr pozostávajúcich z monotiolovaného β-cyklodextrínu, 3-(trimetoxysilyl) propyl metakrylátu a skleného substrátu.
[2] Gambardella, A. A.; Feldberg, S. W.; Murray, R. W. J. Am. Chem. Soc. 13 (2012) 134
[3] Newton, L.; Slater, T.; Clark, N.; Vijayaraghavan, A. J. Mater. Chem. C 1 (2013) 76
[4] Okabayashi, N.; Paulsson, M.; Komeda, T. Prog. Sur. Sci. 1 (2013) 88