Ukazovatele rizika vzniku kardiovaskulárnych ochorení u žien
| Authors: |
Petra Sabová 1
Mária Konečná 1
Janka Poráčová 1
Vincent Sedlák 1
1 Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta humanitných a prírodných vied, Katedra biológie, Ul. 17. novembra 1, 081 16, Prešov, Slovensko |
|---|---|
| Year: | 2021 |
| Section: | Cellular metabolism, physiology and pathophysiology, bioenergetics |
| Abstract No.: | 2199 |
| ISBN: | ISBN 978-80-972360-7-6 |
Problematika práce: Kardiovaskulárne choroby sa stali najdôležitejšou a najväčšou príčinou úmrtí na neprenosných ochorení na celom svete nie len u žien ale aj u mužov. Na kardiovaskulárne choroby pripadá 49 % všetkých úmrtí žien a 40 % všetkých úmrtí mužov v Európe [1]. Celkový cholesterol v plazme je užitočným markerom na predpovedanie kardiovaskulárnych ochorení. Jeho zložka lipoproteínový cholesterol s nízkou hustotou, ktorý je hlavným lipoproteínom prenášajúcim cholesterol v krvi, je priamo spojená s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Hladiny LDL cholesterolu v mladšej dospelosti predpovedajú vývoj KVO v neskorších rokoch života [2]. Existuje veľa rizikových faktorov pre KVO a niektoré sú ovplyvniteľné, iné nie. Medzi rizikové faktory, ktoré sú ovplyvniteľné patrí: vysoký krvný tlak, vysoká hladina lipidov a ukazovateľov funkcie pečene v krvi, fajčenie, cukrovka, nadváha alebo obezita, nedostatok fyzickej aktivity, nezdravá strava a stres. Medzi tie, ktoré sa nedajú ovplyvniť, patria: vysoký vek, pohlavie, rodinná anamnéza a rasa [3].
Cieľ práce: Cieľom práce bolo porovnať biochemické parametre ukazovateľov funkcie pečene a lipidových parametrov v analyzovanom súbore žien. Práca má za účel zistiť či biochemické parametre pečene a lipidové parametre môžu slúžiť ako predzvesť kardiovaskulárnych ochorení u žien.
Metódy: Krv použitá na biochemickú analýzu bola odoberaná do skúmaviek (BD VACUTAINER) s antikoagulačným činidlom oxidom kremičitým s objemom 10 ml. Krvné sérum sme získali centrifugáciou po dobu 15 minút pri 11 000 rpm otáčkach. Získané krvné sérum sme následne pipetovali do mikroskúmaviek (Ependorf) s objemom 1,5 ml. Na biochemickú analýzu sme používali kombinovaný analyzátor pre klinickú biochémiu COBAS INTEGRA® 400 plus (ROCHE, Nemecko). Prostredníctvom systému COBAS INTEGRA® 400 plus boli kvantitatívne fotometricky in vitro stanovené markery lipidového profilu a pečeňové markery v sére probandov: CHOL, HDL, LDL, CHOL / HDL, LDL / HDL, TAG, AI, AST, ALT, ALP a GGT.Na porovnanie závislých biochemických rozdielov bol použitý parametrický nepárový t-test. Súhrnná štatistika pre kontinuálne premenné bola zaznamenaná ako priemer a smerodajná odchýlka (±SD). Štatistická významnosť bola hodnotená na hladinách významnosti *p < 0,05; **p < 0,01 a ***p < 0,001.
Výsledky: Priemerný vek žien zo skupiny pacientov bol 47,742 ± 13,844 rokov. U žien kontrolnej skupiny bol priemerný vek 60,304 ± 8,081 rokov (***p < 0,001). Porovnávaním ukazovateľov funkcie pečene sme zistili, že medzi skupinou pacientiek a žien kontrolnej skupiny, nie sú štatisticky významné rozdiely. U pacientiek bol zaznamenaný signifikantne nižší (*p < 0,05) aterogénny index 2,566 ± 1,198 mmol / l, než u žien kontrolnej skupiny, kde sme zaznamenali priemernú hodnotu 3,250 ± 0,918 mmol / l. Vysoká štatistická významnosť bola zaznamenaná pri priemernej hladine celkového cholesterolu, ktorý bol u pacientiek (5,544 ± 1,287 mmol / l) signifikantne vyšší (***p < 0,001) ako u žien kontrolnej skupiny (4,184 ± 0,446 mmol / l). Priemerná hladina LDL bola signifikantne vyššia u pacientiek 3,55 ± 1,04 mmol / l a u žien kontrolnej skupiny 2,712 ± 0,705 mmol / l (***p < 0,001). Priemerná hladina pomeru CHOL / HDL bola u pacientiek 3,904 ± 0,976 a u žien kontrolnej skupiny 3,250 ± 0,914 čo predstavuje dostatočný rozdiel na vznik štatistickej významnosti **p < 0,01. Signifikantne vyššia priemerná hladina pomeru LDL / HDL bola nameraná u pacientiek 2,529 ± 0,854, zatiaľ čo u žien kontrolnej skupiny bola táto hladina 2,047 ± 0,574.
Kľúčové slová: Kardiovaskulárne ochorenia. Biochemické parametre. Cholesterol.
[2] BURKHARDT, R. 2015. Hyperlipidemia and cardiovascular disease. In: Current Opinion in Lipidology [online]. 26(5), 468-469. ISSN 0957-9672.
[3] HAJAR, R. 2017. Risk factors for coronary artery disease: Historical perspectives. In: Heart Views [online]. 18(3) [cit. 2021-04-02]. ISSN 1995-705X.