Deficit vitamínu D ako významný determinant hypertenzie u detí s obezitou

Authors: Katarína Krivošíková 1    Zora Krivošíková 2    Tomáš Seeman 1,3    Ľudmila Podracká 1   
1 Detská klinika LF UK a NÚDCH, Bratislava, Slovenská republika    2 Oddelenie klinickej a experimentálnej farmakoterapie, LF SZU, Bratislava, Slovenská republika    3 Pediatrická klinika, Detská fakultná nemocnica Dr. von Haunera, LMU univerzita v Mníchove, Nemecko   
Year: 2021
Section: Clinical studies and applied experimental research in medicine
Abstract No.: 2149
ISBN: ISBN 978-80-972360-7-6

Úvod: V poslednom desaťročí sa incidencia hypertenzie v detskej populácií zvyšuje súbežne s nárastom obezity a jej metabolickými rizikami. Hypertenzia u detí s obezitou predstavuje hlavný prediktor hypertenzie v dospelosti a vedie k zvýšeniu rizika kardiovaskulárnej úmrtnosti. S arteriálnou hypertenziou sa dáva do súvisu aj nedostatok vitamínu D. Cieľom tejto práce bolo zistiť, či obézne deti na Slovensku trpia nedostatkom vitamínu D a hypertenziou; a bližšie skúmať vzťah medzi vitamínom D a krvným tlakom pri obezite.

Pacienti a metódy: Do štúdie sme zaradili 171 detí (78ch/89d) s priemerným vekom 12,9±3,0 roka. Deti boli rozdelené na skupinu s obezitou (n = 120) a kontrolnú skupinu (n = 51). Inklúzne kritériá boli: vek 5-18 rokov, obezita>48 mesiacov, bez iného základného ochorenia a bez suplementácie vitamínom D. U všetkých detí sme hodnotili: vek, krvný tlak (24h TK holter alebo 3 nezávislé merania), SDS BMI a sérový vitamín D. U obéznych detí sa analyzovalo aj lipidové spektrum, glykémia, inzulín, HOMA. Projekt bol schválený Etickou komisiou NÚDCH (č. schválenia: EK:05/2018 NÚDCH). Všetci zákonní zástupcovia pacientov boli poučení o štúdii a podpísali informovaný súhlas. Na štatistické vyhodnotenie sme použili štatistický softvér IBM SPSS v. 23.0.

Výsledky: Kontrolná skupina mala významne nižšie BMI-SDS (p<0,001), denný STK-SDS (p<0,001) a koncentrácie 25(OH)D (p<0,001). Zdravé kontroly nemali prehypertenziu ani hypertenziu (PreHT/HT). V skupine s obezitou mali chlapci významne vyššiu prevalenciu PreHT/HT oproti dievčatám (p<0,040). U chlapcov sa častejšie vyskytovala PreHT a diastolická HT, u dievčat systolická HT. Obézne deti mali významne vyšší vitamín D v porovnaní so štíhlymi deťmi (p<0.001), pričom riziko deficitu vitamínu D bolo u nich 3x vyššie ako u kontrol (p<0,002; OR: 2,996). Najviac prediktívnymi rizikovými faktormi pre PreHT/HT boli BMI-SDS (OR = 1,480, 95% CI: 1,152-1,900), T-Chol (OR = 2,285, 95% CI: 1,309-3,991) a sezonalita vitamínu D (OR = 3,975, 95% CI: 1,246-12,686). Pre STK-SDS  sa zistili  ako  významné rizikové faktory zvýšené BMI-SDS (p<0,000), T-Chol (p<0,002) a obdobie zima-jar (p<0,006). Pre DTK-SDS to boli zvýšené BMI-SDS (p<0,000) a obdobie zima-jar (p<0,019). Multivariátna analýza identifikovala 25(OH)D ako hlavný determinant prevalencie PreHT/HT v sledovanom súbore detí s obezitou.

Diskusia a záver: V súlade s mnohými ďalšími autormi sme potvrdili vysokú prevalenciu deficitu vitamínu D v skupine obéznych detí. Naopak, údaje o vzťahu medzi hypovitaminózou D a hypertenziou sa v literatúre rôznia. Výsledky našej štúdie potvrdili hypotézu, že obezita sa podieľa na vzniku prehypertenzie alebo hypertenzie u detí a s deficitom vitamínu D sa zvyšuje. Úlohou pediatrov a zdravotníckej osvety je šíriť povedomie o význame racionálnej výživy na rastúci organizmus, apelovať na  výchovu k správnym stravovacím návykom už od útleho veku  a intenzívne podporovať pravidelnú fyzickú aktivitu.  K  jednoduchým a finančne nenáročným preventabilným opatreniam vzniku a rozvoja hypertenzie patrí  účinná suplementácia vitamínom D.

Práca bola podporená grantom VEGA No.1/0202/17 a realizáciou projektu "Centrum excelentnosti environmentálneho zdravia", ITMS č. 26240120033, na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj, financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.