Sysle v enzootických cykloch kliešťami prenášaných patogénov
Authors: |
Tomáš Maľarik 1
Natália Pipová 2
Viktória Majláthová 2
Igor Majláth 2
Lucia Dinisová 2
Ervin Hapl 3
1 Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Ústav biologických a ekologických vied, Košice, Slovensko 2 Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Ústav biologických a ekologických vied, Katedra fyziológie živočíchov, Košice, Slovensko 3 Živá planina, Ratkovské Bystré 156, 982 66 Ratkovské Bystré |
---|---|
Year: | 2020 |
Section: | Cellular metabolism, physiology, molecular biology and genetics |
Abstract No.: | 1934 |
ISBN: | 978-80-972360-6-9 |
Na lokalite Biele vody na Muránskej planine prebiehala v rokoch 2000-2007 úspešná reštitúcia sysľa pasienkového (Spermophilus citellus), kde bolo vypustených 773 jedincov. V súčasnosti je na lokalite vytvorená stabilná a reprodukcie schopná populácia sysľa. Behaviorálne charakteristiky robia sysľa pasienkového veľmi vhodným hostiteľom kliešťov. Údaje o parazitácií kliešťov sú pri tom veľmi vzácne. Kliešťami prenášané patogény v ekosystémoch perzistujú v prírodných enzootických cykloch, ktoré okrem vektorov zahŕňajú ako rezervoáre stavovce. Úloha rezervoárových hostiteľov v enzootických cykloch je predovšetkým udržiavanie a množenie patogénov, zatiaľ čo úloha vektorov spočíva v ich vertikálnom a horizontálnom šírení z hľadiska času a priestoru. Cieľom práce je získať nové poznatky o ekológií a vzájomných interakciách medzi kliešťami ako vektormi patogénov a ich hostiteľmi s dôrazom na sysle Muránskej planiny.
Kliešte (n=305) boli odchytávané metódou vlajkovania. Odchyt sysľa pasienkového (n=50) bol realizovaný pomocou živolovných pascí. Odobrali sa ektoparazity, krv a tkanivo na molekulárne stanovenie patogénov bakteriálneho pôvodu metódou PCR s použitím špecifických primerov pre dané skupiny patogénov (Borrelia spp., Anaplasma spp.). DNA zo vzoriek krvi a tkaniva sysľov bola izolovaná pomocou GenePrep kitu a z odchytených kliešťov pomocou hydroxidu-amónneho.
Na lokalite Biele vody sme potvrdili prítomnosť kliešťov Ixodes ricinus, Dermacentor reticulatus a D. marginatus s prevahou kliešťa obyčajného. Infestácia kliešťami na odchytených jedincoch S. citellus bola nulová. V krvi sysľa pasienkového, sme pri vyšetrení krvi z 33 jedincov zistili prítomnosť patogénov Anaplasma spp. (prevalencia 8,25 %). Sekvenácia amplikónov pozitívnych na prítomnosť Anaplasma spp. odhalila prítomnosť intracelulárnej baktérie Midichloria mitochondrii, ktorá sa typicky vyskytuje aj v slinných žľazách kliešťov I. ricinus. Prítomnosť patogénov Borrelia spp. sa nepotvrdila. Zo 46 kliešťov bola prevalencia patogénov Anaplasma spp. 15,08%. Na patogén Borrelia spp. bolo otestovaných 214 jedincov s prevalenciou 15,42%.
Na základe týchto výsledkov môžeme predpokladať, že S. citellus je zapojený do cirkulácie kliešťami prenášaných patogénov na lokalite Biele Vody. Je potrebné ďalšie štúdium, ktoré prinesie nové poznatky o variabilitách patogénov a ich transmisií kliešťami v rámci enzootických cyklov zahŕňajúcich sysľa pasienkového.