Cerebrálna autozómovo dominantná arteriopatia so subkortikálnymi infarktmi a leukoencefalopatiou
| Authors: |
Miriama Juhosová 1
Petra Jungová 1
Alica Valachová 2
Pavol Ďurina 1
Silvia Dallemule 1
Dominika Gécová 3
Ján Chandoga 1
1 Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LFUK a UNB , Oddelenie molekulovej a biochemickej genetiky, Centrum zriedkavých genetických chorôb, Mickiewiczova 13, 813 69 Bratislava 2 Oddelenie lekárskej genetiky, Fakultná nemocnica Trenčín, Legionárska 28, 911 71 Trenčín 3 Klinika lekárskej genetiky SZU a UNB, Bratislava, Slovenská republika |
|---|---|
| Year: | 2020 |
| Section: | Cellular metabolism, physiology, molecular biology and genetics |
| Abstract No.: | 1914 |
| ISBN: | 978-80-972360-6-9 |
Cerebrálna autozómovo dominantne dedičná arteriopatia so subkortikálnou leukoencefalopatiou (CADASIL) je hereditárne cerebrovaskulárne ochorenie vyplývajúce z patogénnych variantov génu kódujúceho transmembránový receptor NOTCH3. „Typický“ patogénny variant v NOTCH3 géne vedie k odstráneniu alebo pridaniu cysteínového aminokyselinového zvyšku do EGF-like repetícii proteínu. Klinicky sa ochorenie prejavuje migrénou s aurou, tranzitórnymi ischemickými atakmi, psychiatrickými poruchami a iktami, ktoré vedú k subkortikálnej demencii. Nástup a priebeh ochorenia je však variabilný inter aj intrafamiliárne. Okrem podrobnej anamnézy a MR vyšetrenia je molekulárno-genetické vyšetrenie neodlučiteľnou súčasťou komplexnej a definitívnej diagnostiky tohto ochorenia. Zlatým štandardom pre potvrdenie syndrómu je aj elektrónová mikroskopia vzoriek z biopsie kože, pomocou ktorej sa v okolí buniek hladkej svaloviny ciev pozoruje zvýšený výskyt zhlukov extracelulárnych domén NOTCH3 proteínu spolu s výskytom granulárneho osmiofilného materiálu, ktorý sa vyskytuje iba u CADASIL pacientov. Špecifická a efektívna liečba doteraz známa nie je. V práci prezentujeme súbor pacientov s diagnózou CADASIL syndrómu s potvrdenými molekulárno-genetickými nálezmi v Ústave lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LFUK a UNB.