Parazitárne ochorenia ovplyvňujúce výkonnosť poľovníckych psov

Poľovne upotrebiteľné psy sú pre poľovníka nemalou pomocou pri výkone práva poľovníctva. Predstavujú skupinu plemien, pre ktoré je charakteristickým znakom silne vyvinutý lovecký pud, ktorý je ďalším poľovníckym výcvikom usmerňovaný a podporovaný. Kvôli ich využitiu sú na tieto psy kladené vysoké nároky, čo sa môže prejavovať aj na ich zdraví. Počas tréningov či poľovačiek musia psy pri sledovaní zveri v lesných porastoch častokrát prekonávať veľké vzdialenosti a enormné prevýšenia. Tieto extrémne podmienky vyžadujú vynikajúcu fyzickú kondíciu a sú vysoko náročné pre organizmus psa, hlavne pre jeho kardiovaskulárny a dýchací systém. Za posledné desaťročia sa do strednej Európy rozšírili pôvodcovia parazitárnych ochorení, ktorí môžu byť príčinou obmedzenia alebo úplného vyradenia poľovníckeho psa z praxe v dôsledku výrazných klinických zmien, ktoré so sebou prinášajú. Parazitárne ochorenia, medzi ktoré patria aj babezióza, dirofilarióza a angiostrongylóza, ovplyvňujú tieto systémy, značne obmedzujú psa vo výkone ba dokonca môžu až ohrozovať jeho život [1,2,3].

Cieľom práce bolo zamerať sa na klinické vyšetrenie, ako aj na odber biologického materiálu od poľovníckych psov, ktorý bude spracovaný štandardnými laboratórnymi metódami. Vzorky krvi a trusu boli od poľovníckych psov odoberané v priebehu roka 2017. Psy pochádzali z okresov Košického, Prešovského a Banskobystrického kraja.

Všetky odobraté vzorky trusu boli negatívne na prítomnosť lariev Angiostrongylus vasorum. Vzorky krvi boli pozitívne v 5 prípadoch na prítomnosť druhu D. repens, čo predstavovalo celkovú prevalenciu 6,94 %. Vyšetrením ofarbených krvných náterov nebola potvrdená prítomnosť rodu Babesia. Parazity z rodov Angiostrongylus a Dirofilaria svojou prítomnosťou a pôsobením na cievny systém psov, znižujú srdcový výdaj a spôsobujú upchávanie ciev, čo pri zvýšených nárokoch poľovníckych psov vedie k ich slabším pracovným výkonom či už na poľovačkách alebo počas výcviku, ba dokonca môžu viesť až k ich náhlej smrti. Zástupcovia z rodu Babesia sa vyznačujú svojim intraerytrocytárnym pôsobením s ich následnou deštrukciou, čím výrazne znižujú počet erytrocytov schopných prenosu dýchacích plynov v cirkulujúcej krvi, čo má za následok menej kyslíka pre prácou veľmi namáhaný organizmus psa. Dôsledky tejto infekcie sú od ľahkej anoxie až po úplný nedostatok kyslíka v organizme s následnou smrťou. V práci sme zhodnotili vplyv parazitárnych ochorení na výkonnosť psov používaných v revíroch a potvrdili, že prevencia je najdôležitejšou ochranou pretože tieto poľovne upotrebiteľné psy trávia viac času vo vonkajšom prostredí – v poľovných revíroch, a preto bývajú oveľa exponovanejšie nielen samotnými pôvodcami parazitárnych ochorení, ale najmä ich vektormi. Dlhodobý pobyt v poľovnom revíri dáva vyššiu pravdepodobnosť stretu s inými nakazenými jedincami rôznych druhov zvierat, a tiež je vyššie riziko požratia medzihostiteľov a paratenických hostiteľov, ktoré sú rezervoármi pôvodcov parazitárnych ochorení.

1. [1] GENCHI,  C. – RINALDI, L. – CRIGNOLI, G. Mappe parassitologiche 8 – Dirofilaria immitis and Dirofilaria repens in dog and cat and human infections. Naples, Italia : Rolando Editore, 2007. ISBN 88-89132-14-0.

1. [2] MOEREMANS, I. a kol. Canine Angiostrongylosus vasorum. In Vlaams Diergeneeskundig Tijdschrift. 2011

1. [3] SVOBODOVÁ, V. – SVOBODA, M. – VERNEROVÁ, E.  Klinická parazitologie psa a kočky. Druhé vydání  Brno, 2013. 256s. ISBN 978-80-905468-1-3.