Sérologický monitoring West Nile vírusovej infekcie u spevavcov Drienovskej mokrade

Authors: Ľuboš Korytár 1    Tomáš Csank 2    Terézia Pošiváková 1    Patrícia Pavurová 1   
1 Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach / Ústav hygieny zvierat a životného prostredia, Košice, Slovensko    2 Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach / Ústav mikrobiológie a gnotobiológie, Košice, Slovensko   
Year: 2018
Section: Ecology and Environmental Sciences
Abstract No.: 1756
ISBN: 978-80-972360-2-1

Čeľaď Flaviviridae zahŕňa okrem rodu Flavivirus aj ďalšie tri, a to rody Pestivirus, Hepacivirus a Pegivirus [1]. Vtáky patria medzi významných prirodzených hostiteľov niekoľkých flavivírusov. Flavivírusy sú dôležité vektormi prenosné patogény z hľadiska ochrany zdravia zvierat a ľudí [2]. Medzi najvýznamnejšie patria Dengue vírus a vírus Žltej zimnice a vírusy vyvolávajúce encefalitídu a následne ochorenia ako  Západonílska horúčka a Japonská encefalitída. Významným aviárnym patogénom je USUTU vírus. Priebeh infekcií je najčastejšie asymptomatický, alebo za príznakov nešpecifického horúčkovitého ochorenia [3].  Prvýkrát bol West Nile vírus izolovaný v Ugande u pacienta s horúčkou. Na rozdiel od ostatných arbovírusov, je Wst Nile vírus pomerne rozšírený. Okrem Afriky sa vyskytuje v Európe, na Strednom východe, v západnej Ázii a Severnej Amerike. V bývalom Československu boli v sedemdesiatych rokoch zistené protilátky proti vírusu na južnej Morave u viacerých vtákov, na východnom Slovensku bol vírus aj priamo izolovaný zo vzoriek od štyroch divožijúcich druhov vtákov [2].

Pomocou blokovacej ELISA súpravy boli vyšetrené vzorky krvného séra od 134 jedincov 20 druhov spevavcov odchytených na Ornitologickom stacionári Drienovec počas hniezdnej sezóny 2017. Celková prevalencia protilátok proti WNV dosiahla v nami vyšetrenej skupine vtákov úroveň 5,97 %. Prítomnosť protilátok v sére bola zistená u druhov: penica hnedokrídla (Sylvia communis) (1 jedinec), sýkorka veľká (Parus major) (1 jedinec), drozd plavý (Turdus philomelos) (2 jedince), drozd čierny (Turdus merula) (1 jedinec), glezg hrubozobý (Coccothraustes coccothraustes) (1 jedinec), škorec obyčajný (Sturnus vulgaris) (1 jedinec) a sojka obyčajná (Garrulus glandarius) (1 jedinec).

Príspevok vznikol vďaka finančnej podpore Internej grantovej agentúry UVLF v Košiciach v rámci projektu IGA UVLF 08/2016 a vďaka projektu VEGA č. 1/0729/16.
[1.] REID, H. W. – WEISSENBÖCK, H. – ERDÉLYI, K. Flavivirus Infectiones. In: GAVIER-WIDÉN, D. – DUFF, J. P. – MEREDITH, A. (eds.). Infectious Diseases of Wild Mammals and Birds in Europe. Chichester: Blackwell Publishing, 2012. 128 – 129. ISBN 978-1-4051-9905-6.
[2.] McLEAN, R. G. – UBICO, S. R. Arboviruses in Birds. In: THOMAS, N. J. – HUNTER, D. B. – ATKINSON, C. T. (eds.). Infectious Diseases of Wild Birds. Iowa: Blackwell Publishing, 2007. 17 – 28. ISBN-13: 978-0-8138-2812-1.
[3.] FERNANDEZ-GARCIA, M.-D.  – MAZZON, M. – JACOBS, M. – AMARA, A. Pathogenesis of Flavivirus Infections: Using and Abusing the Host Cell. In: Cell Host & Microbe [online]. 2009,  Volume 5, Issue 4. 318 – 328. [cit. 2018-02-13].
Dostupné na internete: http://www.cell.com/cell-host-microbe/fulltext/S1931-3128(09)00102-4