Testovanie účinkov plazmou aktivovanej vody pre potenciálnu liečbu parodontitíd
Authors: |
Paulína Halušková 1
Katarína Sobolíková 2
Zdenko Machala 1
1 Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Mlynská dolina, 842 15 Bratislava 2 Klinika stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie LF UK a OÚSA, Heydukova 10, 812 50 Bratislava |
---|---|
Year: | 2018 |
Section: | Biophysics, mathematical modeling, biostatistics |
Abstract No.: | 1748 |
ISBN: | 978-80-972360-2-1 |
Parodontitídu spôsobujú hlavne anaeróbne baktérie žijúce vo forme biofilmu, čo je vysokorezistentné spoločenstvo baktérií. Štruktúra biofilmu pozostáva okrem adherovaných bakteriálnych mikrokolónií a systému kanálikov na dopravu výživy a kyslíka, aj z ochrannej extracelulárnej vrstvy slizu, ktorá ho chráni pred pôsobením pH, antibiotikami a ochrannými mechanizmami hostiteľa. Z tohto dôvodu majú zubní lekári obmedzené možnosti liečby parodontitídy. Spôsobuje odkrývanie zubných krčkov, deštrukciu alveolárnej kosti a môže vyvolať problémy aj v iných častiach organizmu.
Plazmou aktivovaná voda (plasma activated water, PAW) má preukázané baktericídne účinky vďaka vysokému obsahu voľných radikálov a reaktívnych foriem kyslíka a dusíka. PAW zvyčajne nemá nepriaznivý vplyv na eukaryotické bunky ľudského organizmu a pomerne jednoducho sa vyrába typom výboja prechodová iskra a metódou elektrospreja. Aplikácia tekutého dezinfekčného prostriedku do ústnej dutiny je tiež najjednoduchším spôsobom dezinfekcie parodontu pacienta, preto by sa PAW mohla stať ideálnym spôsobom dezinfekcie v bežnej praxi zubných lekárov.
V tejto práci sme sa zaoberali testovaním účinkov PAW na inaktiváciu baktérií z biofilmov spôsobujúcich parodontitídu a vplyvu PAW na tkanivo zuba. Na sledovanie potenciálnych chemických zmien zubného cementu sme použili FTIR analýzu a na sledovanie potenciálnych morfologických zmien povrchu zuba rastrovací elektrónový mikroskop (SEM).
Bežný spôsob liečby parodontitídy - mechanické rozrušovanie biofilmu, sme porovnávali s pôsobením PAW a s kombináciou oboch metód na extrahovaných zuboch s biofilmom pacientov s parodontitídou. Ďalšie experimenty pre dva rôzne časy inkubácie biofilmu v PAW- 10 min. a 30 min., sme realizovali na biofilmoch odobratých z parodontálnych vačkov pacientov.
Výsledky ukázali, že PAW nespôsobuje kvalitatívne zmeny v chemickom zložení zubného cementu ani morfologické zmeny na povvrchu zuba. Má vyššiu účinnosť ako mechanické rozrušovanie biofilmu a najvyššia účinnosť sa dá dosiahnuť kombináciou oboch metód. Na 95% účinnosť inaktivácie je postačujúca už 10 min. inkubácia v PAW.
Fridman, A. et al., Plasma Medicine. 2013, pages 276-289.
Straka, M. Etiopatogenéza parodontitíd a ich vzťah k systémovým ochoreniam. 2014, pages 3-13.