Novovyvinutá plynovochromatografická metóda analýzy nápojov vyrábaných z hrozna

Authors: Ľudmila Gabrišová 1    Paulina Galbava 2    Žofia Szabóová 2    Oliver Macho 1    Peter Peciar 1    Jaroslav Blaško 2    Marián Peciar 1   
1 Strojnícka fakulta, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Bratislava, Slovenská republika    2 Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, Slovenská republika   
Year: 2017
Section: Utilization of instrumental methods in the analysis of biologically important substances
Abstract No.: 1657
ISBN: 978-80-972360-1-4

Metódy na stanovenie zloženia nápojov vyrábaných z hrozna je v odbornej literatúre popísaných niekoľko [1]. Dôležitým aspektom pri skúmaní zloženia týchto matríc je ich komplexnosť [2], ktorá doposiaľ nie je ošetrená žiadnou z plynovochromatografických metód. Pričom je neustále kladený dopyt na rýchlosť spravovania vzorky a trvanie samotnej analýzy.  Cieľom tejto práce bolo vyvinúť nový postup analýzy niekoľkých druhov nápojov vyrábaných z hrozna. Sledovali sme kvalitatívne a kvantitatívne zmeny vybraných látok, ktoré tieto nápoje obsahovali v určitom štádiu spracovania a to pomocou plynovej chromatografie s plameňovo-ionizačným detektorom a  taktiež s hmotnostným detektorom. Touto metódou sme stanovovali vybrané alkoholy, organické kyseliny a cukry v čerstvej hroznovej šťave, burčiaku a víne. Pri zvolenej metóde stanovenia sme vzorky vybraných hroznových nápojov derivatizovali [3]. Nami vyvinutým postupom derivatizácie sa podarilo skrátiť čas prípravy vzorky, ako aj trvanie samotnej analýzy. Táto metóda nám umožňuje sledovať zmeny koncentrácií jednotlivých látok v celom procese výroby hroznových nápojov (od čerstvej šťavy až po víno). Vďaka tomu môžeme kontrolovať fermentačné procesy odohrávajúce sa v týchto zložitých matriciach.

Tento článok vznikol vďaka podpore MŠVVaŠ SR v rámci OP Výskum a vývoj pre projekt: Univerzitný vedecký park STU Bratislava (UVP STU Bratislava), ITMS 26240220084, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
[1] Martinez Montero C., Rodriguez Dodero M.C., Guillén Sánchez D.A., et al (2004) Chromatographia 59(1), p. 15.
[2] Ebeler S.(2001) Food. Rev. Int. 17(1), p. 45.
[3] Ruiz-Matute A.I., Hernández-Hernández O., Rodríguez-Sánchez S., et al (2011) J. Chromatogr. B. 879(17-18), p. 1226.