Očkovanie proti besnote u ľudí na Slovensku

Authors: Natália Olšavská 1    Marián Prokeš 1    Anna Ondrejková 1    Monika Drážovská 1    Denisa Toropilová 2   
1 Ústav epizootológie a preventívnej veterinárskej medicíny, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Slovenská republika    2 Ústav biológie, zoológie a rádiobiológie, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Slovenská republika   
Year: 2017
Section: Organic, bioorganic and pharmaceutical chemistry, pharmacology
Abstract No.: 1654
ISBN: 978-80-972360-1-4

Besnota je smrteľná vírusová choroba zvierat a ľudí – zoonóza. Je jednou z najstarších známych infekčných chorôb. Prameňom nákazy sú v jednotlivých častiach sveta rôzne druhy domácich a voľne žijúcich zvierat. Besnota sa označuje aj ako ochorenie chudoby, ktoré postihuje najmä deti. Vo svete sa odhaduje až 70 tisíc smrteľných prípadov u ľudí za rok a viac ako 95 % pochádza z uhryznutia infikovaným psom. V súčasnosti má globálne rozšírenie. Priaznivá epizootologická situácia v besnote na území Slovenskej republiky je výsledkom vykonávania orálnej antirabickej vakcinácie hlavného rezervoárového druhu – líšky hrdzavej a cielenej povinnej vakcinácie vybraných druhov zvierat.

Prevencia a tlmenie besnoty patrí aj v súčasnosti medzi prioritné aktivity Svetovej zdravotníckej organizácie. Podľa údajov WHO dochádza k smrteľným prípadom besnoty u ľudí najmä v rozvojových najľudnatejších štátoch Ázie a Afriky, kde je epizootologická situácia v besnote nepriaznivá. Každoročne narastá počet ľudí, ktorí prišli do kontaktu, resp. boli exponovaní besným alebo z besnoty podozrivým zvieraťom. Štatistické údaje potvrdzujú, že ročne je postexpozične ošetrených až 10 miliónov ľudí po kontakte s besným, resp. z besnoty podozrivým zvieraťom a ročne sa spotrebuje okolo 50 miliónov dávok humánnych antirabických vakcín.

Prevencia a tlmenie besnoty zvierat má dominantné postavenie v činnosti veterinárnej služby v jednotlivých štátoch. Opatrenia sú komplexné a mimoriadne nákladné. V komplexe antirabických opatrení rozhodujúci význam má imunoprofylaxia, zameraná na vytvorenie postvakcinačnej imunity u rozhodujúcej, epizootologicky najvýznamnejšej časti vnímavej populácie rezervoárových druhov zvierat.

V práci sme analyzovali správy o zoonózach a pôvodcoch zoonóz v Slovenskej republike a výročné správy o činnosti Regionálnych úradov verejného zdravotníctva v SR. Popísali sme používanie antirabických vakcín a sumarizovali postexpozičnú vakcináciu ľudí proti besnote na Slovensku v rokoch 2010 – 2014.

Poďakovanie: Práca vznikla vďaka finančnej podpore projektu APVV-0605-12.