Pôsobenie imobilizačného stresu na zmeny v správaní laboratórnych zvierat

Depresia je závažné ochorenie a jej skúmanie je kľúčové k pochopeniu mechanizmov, ktoré ju vyvolávajú. Imobilizačný stres je jednoduchá metóda, ktorá sa používa na navodenie akútneho a chronického stresu (3), a tým k depresii podobným stavom. Chronický stres spôsobuje dysreguláciu osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky, a tým značne ovplyvňuje funkciu a štruktúru hipokampu (1, 2). Okrem iného môže viesť aj k zmenám správania zvierat. Cieľom nášho experimentu bolo zistiť vplyv imobilizačného stresu na zmeny v správaní zvierat. Chronický imobilizačný stres sme vyvolali prenatálne (17., 18., 19. deň gravidity) a postnatálne (potomstvo vo veku 2 mesiacov). Schéma imobilizačného stresu bola rovnaká, prebiehala 3 dni po sebe, 3 x počas dňa,  po dobu 45 minút. V experimente sme použili celkovo 17 samcov kmeňa Wistar albino, rozdelených do dvoch skupín: kontrolná skupina (n=7) a depresívna skupina (n=10). Zvieratá boli testované v behaviorálnych aparatúrach: test otvoreného poľa, vyvýšený krížový labyrint. V experimente sme skúmali aj anhedóniu, a to podávaním 2% sacharózového roztoku. Naše výsledky nepotvrdili zmeny správania zvierat v teste vyvýšeného krížového labyrintu. V teste otvoreného poľa sme zaznamenali signifikanté predĺženie prejdenej trajektórie na periférii (p<0,05) v depresívnej skupine oproti kontrole. Príjem sacharózového roztoku sa signifikantne nelíšil medzi sledovanými skupinami. Z experimentu teda vyplýva, že využitá schéma imobilizačného stresu neviedla k výrazným zmenám v správaní zvierat. Predĺženie pôsobenia imobilizačného stresu by mohlo viesť k očakávaným zmenám správania a model by mohol byť využívaný pri sledovaní depresii podobných stavov.