Remodelácia bunkového cyklu a aktínového cytoskeletu statínmi
Authors: |
Soňa Režnáková 1
Iveta Gašparová 1
Petra Priščáková 1
Helena Gbelcová 1
1 Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky, Lekárska fakulta UK, Bratislava, |
---|---|
Year: | 2017 |
Section: | Cellular metabolism, physiology, molecular biology and genetics |
Abstract No.: | 1617 |
ISBN: | 978-80-972360-1-4 |
Statíny predstavujú v súčasnosti najpoužívanejšiu skupinu liekov na liečbu hypercholesterolémie vďaka ich schopnosti inhibovať de novo syntézu cholesterolu. Počas ich klinického používania sa pozorovalo mnoho ďalších, predovšetkým pozitívnych, vedľajších účinkov, ako sú prevencia vzniku ischemickej choroby srdca, prevencia vzniku mozgových príhod a kanceroprotektívny účinok. Za účelom uplatnenia jednotlivých statínov v chemoadjuvantnej terapii zhubných nádorov je nutné poznať presné molekulárne mechanizmy pleiotropných účinkov statínov.
Sledovali sme preto vplyv deviatich komerčne dostupných statínov na cytoskelet a bunkový cyklus pankreatickej nádorovej bunkovej MiaPaCa-2. Vplyv statínov na cytoskelet sme pozorovali pomocou fluorescenčného mikroskopu po farbení buniek faloidínom konjugovaným s TRITC (tetrametylrodamínizotiokyanát). Na sledovanie vplyvu statínov na bunkový cyklus sme použili prietokový cytometer. Ovplyvnenie oboch javov simvastatínom sme sledovali aj na úrovni génovej expresie pomocou DNA mikročipov.
K statínom, ktoré cytoskelet testovaných buniek ovplyvnili už po 24 hodinách pôsobenia patria cerivastatín a pitavastatín, po 72 hodinách spôsobili v testovanej koncentrácii uvoľnenie buniek z kultivačného povrchu. Naopak pravastatín v testovanej koncentrácii neovplyvnil aktínový cytoskelet buniek ani po 72 hodinách pôsobenia. Výsledky pozorovania vplyvu statínov na aktínový cytoskelet buniek korelujú s pozorovaniami morfologických zmien buniek po účinku statínov. Najvýznamnejší vplyv na bunkový cyklus mali po 24 hodinách sledovania opäť dva najúčinnejšie statíny, a to pitavastatín a cerivastatín, pričom sme pozorovali nárast množstva buniek v G0/G1 fáze. Porovnateľný účinok mal aj lovastatín, ktorý je aj komerčne dostupný ako látka synchronizujúca bunky v G1 fáze bunkového cyklu inhibíciou proteazómu. Simvastatín významne ovplyvnil expresiu mnohých génov súvisiacich nielen s aktínovým cytoskeletom (AFAP1L2, TNNT1, GSN), ale aj s ostatnými zložkami bunkového cytoskeletu ako sú intermediálne filemanty (KRTs, DMN) a mikrotubuly (KIFs). Simvastatín významne down-reguloval viaceré gény súvisiace s bunkovým cyklom (CDCs, SKP2, E2F2) i s replikáciou buniek (OCR1L, MCMs, PRIM1, POLA2, gény kódujúce históny).