Vplyv využívania pôd na stabilitu pôdnych agregátov na lokalite Malejov
| Authors: |
Dávid Hriník 1
Lenka Svobodová 1
Marek Súľovský 2
1 Katedra pedológie,Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave / Department of Soil Science, Faculty of Natural Sciences, Comenius University in Bratislava, Slovenska republika 2 Katedra fyzickej geografie a geoekológie, Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave / Department of Physical Geography and Geoecology, Faculty of Natural Sciences, Comenius University in Bratislava, Slovenska republika |
|---|---|
| Year: | 2016 |
| Section: | Ecology and Environmental Sciences |
| Abstract No.: | 1465 |
| ISBN: | 978-80-972360-0-7 |
Manažment využívania krajiny ovplyvňuje abiotickú i biotickú časť ekosystémov, ktorá zjednocuje prírodné podmienky a aktivity ľudskej spoločnosti. V minulosti sa veľkou mierou práve neodborné využívanie krajiny podpísalo pod zvýšené riziko pôdnej erózie, čo viedlo k nenávratnému poškodeniu pôdneho krytu na niektorých územiach Slovenska.
Ako jeden z indikátorov pôdnej degradácie je možné použiť stabilitu pôdnych agregátov, ktorá priamo alebo nepriamo ovplyvňuje ostatné fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy. Jej výsledný stav závisí od vplyvu rôznych pôdnych vlastností, spôsobov hospodárenia na pôde a environmentálnych faktorov [1].
Výskum prebiehal na lokalite Malejov, jednej z kopaníc (t.j. sídelný útvar, charakterizovaný rozptýleným osídlením) na Myjavskej pahorkatine. Územie je veľkou mierou poznačené rôznymi formami vodnej erózie, od stružkovej až po výmoľovú. Sledované boli štyri lokality s rôznym využívaním krajiny: hospodársky les, orná pôda, ovocný sad a lúka. Prevládajúcim pôdnym typom a subtypom na týchto lokalitách je kambizem kultizemná a kambizem modálna. Na vzorkách vrchných A-horintov odobraným v roku 2015 boli analyzované niektoré základné pedochemické a pedofyzickálne vlastnosti.
Stabilita pôdnych agregátov bola stanovená pomocou dažďového simulátora [2]. Táto metóda je založená na meraní odolnosti pôdnych agregátov voči pôsobeniu kinetickej energie dopadajúcich kvapiek vody.
Sledované pôdy sa líšili obsahom uhlíka (0,92 – 2,79 %), extrémne kyslé pôdne pH bolo analyzované vo vzorke na lesnej lokalite (pH/H2O 4,43). Relatívne vysoké hodnoty stability (≥ 80 %) boli namerané na lokalitách v sade a na lúke. Najmenšiu stabilitu (23 %) vykazovala vzorka na každoročne oranom poli. Stabilita pôdnych agregátov na lokalitách v Malejove sa zvyšovala v nasledujúcom poradí: orná pôda < lesné pôdy < pôdy na lúkach < pôda v sade. Výsledky preukázali zásadný vplyv rôzneho spôsobu využívania pôdy na stabilitu agregátov.
[2] Mataix-Solera, J., Doerr, S.H.,(2004): Hydrophobicity and aggregates stability in calcareous topsoils from fire-affected pine forest in southeastern Spain. Geoderma, 118: 77–88.