Úloha reaktívnych foriem kyslíka v regulácii krvného tlaku v experimentálnom modeli akútneho „air-jet“ stresu
| Authors: |
Peter Bališ 1
Rudolf Goga 2
Michal Behuliak 3
Josef Zicha 3
Ivan Sekaj 2
Iveta Bernatova 1
1 Institute of Normal and Pathological Physiology, Slovak Academy of Sciences., Bratislava, Slovak Republic 2 Institute of Robotics and Cybernetics, Faculty of Electrical Engineering and Information Technology, Slovak University of Technology, Bratislava, Slovak Republic 3 Institute of Physiology, Academy of Sciences of the Czech Republic, Prague, Czech Republic |
|---|---|
| Year: | 2016 |
| Section: | Biophysics, mathematical modeling, biostatistics |
| Abstract No.: | 1447 |
| ISBN: | 978-80-972360-0-7 |
V súčasnosti máme len čiastkové poznatky o úlohe reaktívnych foriem kyslíka (ROS) v regulácii tlaku krvi (TK). Preto sme sa v našej in vivo štúdii zamerali na ROS a ich úlohe v kardiovaskulárnom systéme u bdelých 12-16 týždňových Wistar potkanov, ktorých sme vystavili krátkodobému (3 s) stresovému podnetu vo forme prúdu vzduchu do hornej časti hlavy tzv. “air-jet” podnet.
Blokovali sme štyri hlavné regulačné systémy TK: sympatikový nervový systém (SNS) – pentolínium (P, 5 mg/kg), renín-angiotenzín-aldosterónový systém (RAAS) – kaptopril (C, 10 mg/kg), systém L-arginín/oxid dusnatý – NG-nitro-L-arginín metyl ester (L, 30 mg/kg) a ROS – tempol (T, 25 mg/kg). Jednotlivé blokátory sme podávali intravenózne prostredníctvom polyetylénovej kanyly zavedenej do v. jugularis samostatne, alebo v kombinácii (trojkombinácia P+L+C alebo štvorkombinácia P+L+C+T) v objeme 1 μl/g váhy potkana. Stredný arteriálny tlak (MAP) bol meraný v a. carotis použitím kanyly zapojenej na snímaciu hlavicu prístroja PowerLab ® (ADInstruments, Australia, vzorkovacia frekvencia 400 Hz).
Prvý air-jet podnet zvýšil hodnotu MAP o 35,2 ± 3,0 % (vs. predpätie), tretí podnet bol signifikantne nižší (vs. prvý podnet, p<0,05). Samostatné podávanie T, C a P znížilo MAP o -9 ± 4 mm Hg (T, n.s.), -12 ± 2 mm Hg (C, p<0,05) a o -27 ± 5 mmHg (P, p<0,05) a L zvýšilo MAP o 42 ± 3 mm Hg (p<0,001 vs. bazálna hodnota). Po podaní C alebo T air-jet podnet zvýšil MAP, po P sa hodnota MAP znížila (p<0,05 vs. bazálna hodnota). Po trojkombinácii (P+L+C) a následného air-jet podnetu sa znížila maximálna hodnota ΔMAP o -17,3 ± 1,3 % (vs. predpätie) a doba ustálenia bola 20,1 ± 4,2 s. Po štvorkombinácii (P+L+C+T) sme pozorovali prehĺbenie odpovede maximálnej ΔMAP na hodnotu -26,4 ± 2,2 % (p<0,005) a predĺženie doby ustálenia na 32,6 ± 3,3s (p<0,05) vs. P+L+C. Zaznamenaná plocha pod krivkou pri trojkombinácii a štvorkombinácii bola 167 ± 43 a 433 ± 69 a.j. (p<0,008), v danom poradí.
Výsledky ukázali, že inhibícia a nedostatok ROS v kardiovaskulárnom systéme po akútnom air-jet strese zvyšuje maximálnu ΔMAP a predlžuje dobu ustálenia do pôvodného rovnovážneho stavu po stresovom podnete u potkanov s porušenou reguláciu TK.