Expresia hodinových génov cry1 a cry2 a miRNA-21, miRNA-31 a miRNA-142 v ľudskom kolorektálnom karcinóme
Authors: |
Kristina Voglova 1
Jana Bezakova 1
Marian Vicián 2
Richard Reis 2
Michal Zeman 1
Iveta Herichova 1
1 Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra živočíšnej fyziológie a etológie, Mlynská dolina, Bratislava, Slovenská republika 2 I. chirurgická klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice, Bratislava, Slovenská republika |
---|---|
Year: | 2016 |
Section: | Cellular metabolism, physiology, molecular biology and genetics |
Abstract No.: | 1442 |
ISBN: | 978-80-972360-0-7 |
Kolorektálny karcinóm (CRC) je veľmi časté a závažné onkologické ochorenie, ktoré je však pri skorej detekcii dobre liečiteľné. V posledných rokoch sa venuje intenzívny výskum venuje štúdiu malých nekódujúcich molekúl RNA - microRNA (miRNA), ktorých deregulácia bola popísaná v prípade mnohých onkologických ochorení. Biologickou funkciou miRNA je ovplyvňovanie génovej expresie cez translačnú represiu alebo degradáciou cieľovej mRNA na základe čiastočnej komplementarity [1,2]. Cirkadiánny systém sa podieľa na regulácii mnohých fyziologických funkcií vrátane kontroly bunkového cyklu [3,4]. V našej práci sme sa preto zamerali na interakcie miRNA a cirkadiánneho systému v regulácii progresie ľudského kolorektálneho karcinómu. Konkrétnym cieľom našej práce bolo analyzovať expresiu cry 1 a cry2 a miRNA- miR-31-5p, miR-142-3p a miR-21-3p* vo vzorkách ľudského tkaniva odobratého z kolorektálneho karcinómu a priľahlých proximálnych a distálnych tkanivách.
Potvrdili sme zvýšenú expresiu miR-21* a miR-31 v nádorových vzorkách v porovnaní so zdravými tkanivami. Naše výsledky implikujú zvýšenú expresiu miR-142 v kolorektálnom tkanive oproti priľahlému tkanivu. Expresia cry1 a cry2 vykazuje v kolorektálnom karcinóme trendy k znižovaniu expresie pri postihnutí uzlín, zvýšenom gradingu, rozdielnej lokalizácii a v vzťahu k pohlaviu pacientov. Pozorovali sme negatívnu koreláciu expresie cry1 so zvyšujúcim sa vekom v distálnej časti resekovaného tkaniva a podobne výrazný trend sme zaznamenali aj v tkanive nádoru. Nazdávame sa, že analýza interakcií miRNA a hodinových génov môže významne prispieť k odhaleniu mnohých, zatiaľ kauzálne nejasných avšak epidemiologicky potvrdených vzťahov medzi charakteristikami pacientov a progresiou nádoru.
[2] Schetter a kol. Cancer J. 2012, 18, 244-252.
[3] Sahar a Sassone-Corsi, Nat. Rev. Cancer. 2009, 9, 886-896.
[4] Sarkar a kol. FEBS Letters. 2010, 584, 2618-2625.