Analýza vybraných mikroRNA u pacientov s kolorektálnym tumorom
| Authors: |
Martina Krutáková 1
Miroslava Šarlinová 1
Mirko Halaša 2
Ľudovít Mušák 3
Robert Ilie 4
Ondřej Slabý 4,5
Erika Halašová 6,1
1 Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Martinské centrum pre biomedicínu, Divízia Molekulová medicína, Malá Hora 11161/4C 03601 Martin, Slovenská republika, sarlinova@jfmed.uniba.sk 2 Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Chirurgická klinika a Transplantačné centrum UNM, Kollárova 2, 036 59 Martin 3 Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie UNM, Kollárova 2, 036 59 Martin 4 Masarykova univerzita, Středoevropský technologický institut CEITEC, Laboratórium molekulárnej onkológie II- solídne nádory, Bohunice, 625 00 Brno, Česká republika 5 Klinika komplexní onkologické péče, Masarykův onkologický ústav, Brno 65653, Česká Republika 6 Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Ústav lekárskej biológie, Malá Hora 4, 03601 Martin |
|---|---|
| Year: | 2016 |
| Section: | Cellular metabolism, physiology, molecular biology and genetics |
| Abstract No.: | 1439 |
| ISBN: | 978-80-972360-0-7 |
Štúdium molekúl mikroRNA predstavuje rýchlo sa rozširujúcu oblasť molekulárnej biológie a poznatky o ich regulačnej úlohe sa stávajú jedným zo základných stavebných kameňov nádorovej biológie. Reprezentujú významnú oblasť RNA molekúl, ktorá má nezastupiteľné miesto v regulácii génovej expresie a tým zohrávajú dôležitú úlohu aj v procesoch malígnej transformácie.
Cieľom štúdie bolo pomocou metódy kvantitatívnej RT-PCR analyzovať expresie vybraných mikroRNA (miR- 143, miR-221, miR-21, let-7a, miR-155) u pacientov s kolorektálnym karcinómom a priebežne sledovať zmeny ich expresie pri danom ochorení.
Do tejto štúdie bolo zaradených spolu 65 respondentov vo veku 40 až 85 rokov. Súbor pacientov s diagnostikovaným a histologicky potvrdeným kolorektálnym karcinómom tvorilo 35 jedincov. Celkový počet respondentov v kontrolnej skupine vzoriek tvorilo 30 osôb.
V rámci hľadania vhodnej endogénnej kontroly sme testovali celkovo 55 vzoriek, z toho súbor tvorilo 25 pacientov a 30 kontrolných jedincov. Na základe literatúry sme vybrali troch potenciálnych kandidátov, a to RNU6B, RNU44, RNU48. V našom súbore vzoriek krvi boli všetky tri skúmané referenčné gény vo vzorkách exprimované. Získané dáta uvedených endogénnych kontrol sme vyhodnotili pomocou softvéru GenEx, ktorý pozostáva z algoritmov geNorm a NormFinder. Pre naše merania sme z výsledkov analýz na normalizáciu dát expresie študovaných mikroRNA zvolili ako vhodnú kontrolu referenčný gén RNU48. Pri analýzach sme pozorovali štatisticky významne zvýšenú expresiu sledovaných miRNA v krvi pacientov s CRC pre miR-143 (p < 0,0001), miR-221 (p < 0,0001), miR-21 (p = 0,0195) a let-7a (p = 0,0417) oproti kontrolným jedincom. Na základe získaných výsledkov sme nezistili štatistickú významnosť pre miR-155, hoci jej hladina bola u pacientov s CRC (p = 0,375) mierne znížená. Podľa štatistickej významnosti a z výsledkov ROC analýzy môžeme vysloviť názor, že miR-143 (p < 0,0001), miR-221 (p < 0,0001) a miR-21 (p = 0,0195) môžu slúžiť ako významné potenciálne biomarkery u pacientov s kolorektálnym karcinómom. Zvýšená alebo znížená expresia voľne cirkulujúcich miRNA v periférnej krvi, prípadne v iných telových tekutinách by sa mohla stať základom nových neinvazívnych diagnostických postupov. Predpokladom však musí byť jasná diferenciálna expresia medzi patologickými a kontrolnými vzorkami, ktorá je detegovaná najlepšie v skorých štádiách ochorenia a v diagnosticky relevantných vzorkách (napr. krv, plazma/sérum, moč).