Jednonukleotidové polymorfizmy ovplyvňujúce farmakogenetiku fingolimodu

Authors: Ľubica Krajčíová 1    Katarína Čorejová 1    Richard Repiský 2    Petra Priščáková 1   
1 Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LFUK a UNB, Sasinková 4, 811 08 Bratislava    2 Paneurópska vysoká škola Fakulta ekonómie a podnikania, Tematínska 10, 851 05 Bratislava   
Year: 2016
Section: Cellular metabolism, physiology, molecular biology and genetics
Abstract No.: 1368
ISBN: 978-80-972360-0-7

Počas posledných desaťročí dochádza k rýchlemu rozvoju nových technológii ako aj molekulárnej biológie a genetiky a do popredia sa čoraz viac dostávajú odvetvia, ktoré sú orientované viac na potreby každého jedinca osobitne. Čím ďalej tým viac sa stáva významnou aj farmakogenetika. Je to práve kvôli jej potenciálu identifikovať pacientov so zvýšeným rizikom nežiaducich vedľajších účinkov na štandardnú dávku liečiva.

Skleróza multiplex je multifaktoriálne autoimunitné ochorenie napádajúce centrálny nervový systém (CNS) pacienta. Neexistuje liek, ktorý by dokázal toto závažné ochorenie vyliečiť, existuje však množstvo liekov, ktoré pomáhajú chorobu spomaliť a potláčať jej príznaky.

Fingolimod (Gilenya®) je perorálne liečivo, ktoré sa používa pri liečbe v prípade relaps-remitujúcej roztrúsenej sklerózy (RRMS), pričom znižuje relapsy a poškodenia mozgu. Poskytuje užitočnú alternatívnu liečbu u pacientov s RRMS, ktorí nereagovali dostatočne na iné druhy štandardnej liečby pri RRMS [1].

Na metabolizme fingolimodu sa podieľa predovšetkým ľudský gén CYP4F2 (80%), ale existujú aj ďalšie enzýmy, ako je CYP3A4, ktoré ho môžu ovplyvňovať [2]. Jednonukleotidové polymorfizmy v génoch CYP4F2 (CYP4F2*3) [3] a CYP3A4 (CYP3A4*1B a CYP3A4*22) [4, 5], ktorých zastúpenie sme sledovali v kontrolnej skupine 156 zdravých jedincov môžu ovplyvňovať farmakogenetiku fingolimodu. Podľa výsledkov vieme zhodnotiť, že pri SNPs CYP4F2*3 a CYP3A4*1B by sa oplatilo robiť testy ešte pred samotnou liečbou, lebo ich frekvencia je vyššia ako 5%.

Vyžitím farmakogenetického testovania pri terapii fingolimodom umožňujeme pacientom podstúpiť tzv. „personalizovanú“ medicínu, čo má za následok zvýšený benefit liečby, ako napríklad rýchlejšie prispôsobenie sa liečbe a menej vedľajších účinkov.

  • 1. Minagar A. Current and Future Therapies for Multiple Sclerosis. Scientifica 2013; 1-11.
    2. Hesselink DA, van Schaik RH, van der Heiden IP, van der Werf M, Gregoor PJ, Lindemans J, Weimar W, van Gelder T. Genetic polymorphisms of the CYP3A4, CYP3A5, and MDR-1 genes and pharmacokinetics of the calcineurin inhibitors cyclosporine and tacrolimus. Clin Pharmacol Ther 2003;74:245-54.
    3. Stec DE, Roman RJ, Flasch A, Rieder MJ. Functional polymorphism in human CYP4F2 decreases 20-HETE production. Physiol Genomics. 2007; 30(1):74-81.
    4. Amirimani B, Ning B, Deitz AC, Weber BL, Kadlubar FF, Rebbeck TR. Increased transcriptional activity of the CYP3A4*1B promoter variant. Environ Mol Mutagen 2003; 42:299-305.
    5. Wang D, Guo Y, Wrighton SA, Cooke GE, Sadee W. Intronic polymorphism in CYP3A4 affects hepatic expression and response to statin drugs. Pharmacogenomics J 2011;11:274-86.