Vplyv „vilcacory“ na orgánové systémy človeka

Authors: Denisa Toropilová 1    Radka Eckerová 1    František Zigo 2    Marián Prokeš 3    Michal Toropila 1   
1 Ústav biológie, zoológie a radiobiológie UVLF v Košiciach, Košice, Slovenská republika    2 Ústav chovu zvierat, UVLF v Košiciach, Košice, Slovenská republika    3 Ústav epizootológie a preventívnej veterinárskej medicíny, UVLF v Košiciach, Košice, Slovenská republika   
Year: 2016
Section: Organic, bioorganic and pharmaceutical chemistry, pharmacology
Abstract No.: 1352
ISBN: 978-80-972360-0-7

Vilcacora, latinsky Uncaria tomentosa, inak pomenovaná ako „uña de gato“, alebo „cat's claw“ po slovensky „mačací pazúr“. Je to veľká popínavá rastlina s oranžovo kvitnúcimi kvetmi, s listami oválneho alebo srdcovitého tvaru a typickými tŕňmi pripomínajúcimi pazúr, pomocou ktorých sa dokáže uchytiť na iný strom a rásť do výšky za svetlom. Vyskytuje sa v oblasti Peru, je známa už z čias kmeňa Inkov ako posvätná rastlina.       

Dnes je táto plodina rozšírená do celej oblasti trópov v Amazonskom dažďovom pralese v Južnej Amerike, tiež v Afrike a v juhovýchodnej Ázii. Výskyt, spôsob pestovania a zloženie obsahových látok závisí od jednotlivých druhov Uncaria. Najvýznamnejšou časťou rastliny je kôra, konkrétne jej vnútorná časť, ktorá sa v oblastiach trópov získava osekávaním. Medzi hlavné obsahové látky patria tri skupiny bioaktívnych látok ako sú alkaloidy, terpenoidy, flavonoidy. Podľa výskumov obsahuje U. tomentosa nové alkaloidy gluko-indolového typu nachádzajúce sa v stonkách. V kôre (isomitrafylin)  a listoch (isopteropodin, mitrafylin, najmä v starších listoch) bola taktiež zistená prítomnosť alkaloidov, s najvyšším obsahom v mladých listoch (pteropodin, speciofylin a unkarin F) .

V prírode sa vyskytujú dva chemotypy vilcacory s odlišnými alkaloidmi obsiahnutými v koreni. Jeden typ obsahuje pentacyklické oxindolové (POA) a druhý tetracyklické oxindolové alkaloidy (TOA) ako isorhynchofylín a rhynchofylín.

Biologická aktivita je rozsiahla, od pôsobenia na baktérie, vírusy, cez antimitotickú a antimutagénnu až po silnú antiproliferatívnu aktivitu. Mnohé ďalšie pozitívne vlastnosti pôsobia preventívne a terapeuticky na orgánové systémy človeka, najmä na imunitný a nervový systém.