Diagnostická výkonnosť ELISA testov štandardne používaných v mikrobiologickej diagnostike Lymeskej boreliózy
| Authors: |
Karolína Matlahová 1
Katarína Schwarzová 2
Iveta Waczulíková 1
1 Katedra jadrovej fyziky a biofyziky, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Univerzita Komenského, Bratislava, Slovakia 2 Mikrobiologický ústav, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava, Slovakia |
|---|---|
| Year: | 2015 |
| Section: | Open section for students |
| Abstract No.: | 1292 |
| ISBN: | 978-80-970712-8-8 |
Lymeská borelióza (LB) patrí v dnešnej dobe medzi najrozšírenejšie infekčné ochorenia v Európe a v USA, primárne prenášané kliešťami, prevažne rodu Ixodes. Infekcia sa prejavuje multisystémovým postihnutím organizmu pacienta, s veľkou variabilitou klinických príznakov vzájomne sa prekrývajúcich, preto je právom označovaná za veľkého imitátora viacerých ochorení. Ochorenie vyvoláva spirochéta komplexu Borrelia burgdorferi sensu lato (Bbsl), ktorá má najmä v Európe viacero genotypov rôzneho biologického a geografického pôvodu. Antigénová heterogenita medzi európskymi izolátmi komplikuje možnosť porovnania a štandardizácie laboratórnej diagnostiky LB. Regionálne rozdiely medzi druhmi borélií majú taktiež vplyv na detekciu protilátok v sérach pacientov s LB [1].
Podľa Odborného usmernenia MzSR na diagnostiku a liečbu LB z r. 2009 sa iba pozitívny výsledok v ELISA (enzymová imunoadsorbentová analýza) testoch v prípade nepriekaznej klinickej symptomatógie má upresniť imunoblotovým testom.
Cieľom nášho príspevku je poukázať na časté falošne pozitívne/negatívne výsledky, ktoré sa vzhľadom na vyššie uvedené usmernenie vyskytli pri vyšetrení vzoriek ELISA. Na detekciu protilátok proti Bbsl boli použité dva sérologické testy: ELISA s prítomnosťou špecifického proteínu VlsE a Western blot (WB) taktiež s VlsE. Oba testy boli zakúpené z firmy EUROIMMUN (Nemecko).
LB sa vyskytovala vo väčšej miere u žien 60% ako u mužov 40%. Najpostihnutejšiou vekovou kategóriou bola 56 – 65 rokov. Testovaním pomocou ELISA testu sme pozorovali veľké množstvo falošne pozitívnych a falošne negatívnych výsledkov testov pre protilátky triedy IgM aj IgG. V prípade detekcie protilátok triedy IgM bolo až 54,97% falošne negatívnych výsledkov a falošne pozorovaných výsledkov bolo pozorovaných 29,27%. Falošných výsledkov testov bolo až 49,53% z celkového počtu vyšetrení. Falošných výsledkov v detekcii protilátok triedy IgG pomocou ELISA testu bolo pozorovaných 43,10%. Falošne negatívnych výsledkov bolo pozorovaných viac 56,81% ako falošne pozitívnych výsledkov 14,15%. Ak je test falošne negatívny, potom vyšetrovaný subjekt, ktorý by mal podstúpiť terapiu, je ďalej ohrozovaný rôznou manifestáciou ochorenia a postúpením do ďalších štádií LB. Ak je test falošne pozitívny, potom vyšetrovaný subjekt, ktorý je v skutočnosti zdravý, podstúpi zbytočnú terapiu antibiotikami (doxycyklín, amoxicilín), ktorá zaťažuje organizmus.
Významná nezhoda ELISA testov v porovnaní s referenčným WB IgG testom, s významnou prevahou falošne negatívnych výsledkov predstavuje v prípade ochorenia LB ten horší scenár. Ak je skoré štádium LB neliečené, choroba môže postúpiť do neskorších štádií, zasiahnuť viac tkanív a orgánov a spôsobiť vážne poruchy ich funkcie. Súčasne sa zvyšujú priame aj nepriame náklady na zdravotnú starostlivosť.