Prevalencia toxokarózy túlavých psov a mačiek

Prevalencia toxokarózy túlavých psov a mačiek.

Eva Bocková

Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Ústav parazitológie, Komenského 73, 041 81, eva.bockova@uvlf.sk

Toxokaróza je kozmopolitne rozšírená helmintóza mäsožravcov spôsobená oblými červami rodu Ascaridida. V súvislosti s chovom psov a mačiek sa jedná sa o najčastejšiu parazitózu, ktorej prevalencia narastá priamo úmerne so zvyšujúcim sa trendom chovu týchto domácich zvierat. Pôvodcom ochorenia sú škrkavka psia a škrkavka mačacia (Toxocara canis a Toxocara cati).

Toxokary spôsobujú vážne problémy predovšetkým u mláďat, v ktorých infekčné larvy prekonávajú entero-hepato-pulmonálu migráciu, počas ktorej sú krvným obehom zanášané z čreva do pečene, do pľúc a späť do čreva. Šteňatá sa môžu infikovať ešte pred narodením somatickými larvami z matky, prostredníctvom transplacentárneho prenosu, alebo laktogénnou cestou po pôrode. Mačatá sa infikujú laktogénne. Zdrojom infekcie pre staršie jedince (nad 3-6 mesiacov) sú vajíčka vylúčené trusom infikovaných zvierat, ktoré dozrievajú vo vonkajšom prostredí a stávajú sa infekčnými. U dospelých psov a mačiek larvy prekonávajú somatickú migráciu a zostávajú encystované v mozgu, pľúcach, obličkách, svaloch a len zriedka sa vracajú späť do čreva. Toxokaróza je ochorenie zoonózneho charakteru. Človek predstavuje nešpecifického hostiteľa, u ktorého T. canis a T. cati nie sú schopné dokončiť svoj vývin. Larvy migrujúce tkanivami a orgánmi spôsobujú tzv. viscerálnu (larva migrans visceralis), alebo očnú (larva migrans ocularis) formu larválnej toxokarózy. K nakazeniu ľudí dochádza alimentárno-orálnou cestou, infekčnými vajíčkami z kontaminovaného prostredia. Vajíčka toxokár sú veľmi odolné a môžu v prostredí prežívať 1-3 roky a predstavujú dlhodobý zdroj nákazy. Rezervoárom sú najčastejšie túlavé psy a mačky.

Cieľom práce bolo zistiť prevalenciu toxokarózy túlavých psov a mačiek, ktoré boli odchytené a následne umiestnené do útulku, alebo zariadení podobného charakteru (súkromné azyly, dočasné opatery). Vzhľadom k tomu, že v uzavretých skupinách zvierat (spoločné výbehy, koterce) je riziko infekcie a prenosu vysoké, boli koprologicky vyšetrené len psy a mačky umiestnené v útulkoch bezprostredne po odchytení.

Vyšetrili sme 575 zvierat, z toho 282 psov a 293 mačiek. Prevalencia toxokarózy mačiek bola 23,5 %, u psov 10,6 %. Koprologickým vyšetrením boli zistené aj parazity protozoárneho pôvodu - Giardia spp., Isospora spp. Sarcocystis spp. a z helmintov Trichuris vulpis, Capillaria spp., Toxascaris leonina, Ancylostoma spp. / Uncinaria spp., Taenia spp. Značná časť psov bola súbežne infikovaná viacerými druhmi parazitov.

Úloha túlavých psov a mačiek ako rezervoárov toxokarózy je nepopierateľná. Rapídny nárast počtu zvierat bez domova, ich voľný pohyb, absencia antiparazitárnych opatrení, ale aj podcenenie potreby preventívnych koprologických vyšetrení zvierat žijúcich v trvalých domovoch zvyšuje riziká infekcie. Prevalencia toxokarózy psov a mačiek nad 7 %  už predstavuje riziko pre zdravie človeka.