Petrifikovaná borievka z reliktnej lokality Bralce

Authors: Adriána Pénzesová 1   
1 Univerzita Konštantína Filozova, Katedra zoológie a antropológie FPV, Nitra, Slovensko   
Year: 2015
Section: Ecology and Environmental Sciences
Abstract No.: 1183
ISBN: 978-80-970712-8-8

Geologické procesy formujúce Zem od jej počiatkov až po súčasnosť, zanechali záznami v horninách a mineráloch v podobe fosílií. Vďaka fosíliam a niektorým horninám, v ktorých sa zachovali informácie aj o prostrediach a v nich žijúcich tvoroch (rastlín a živočíchov), vieme dnes interpretovať informácie a postupne rekonštruovať históriu našej Zeme. Vieme, že najlepšie sa uchovávajú tie odumreté organické zvyšky, ktoré obsahujú pevné a trvanlivé organické látky. Niektoré procesy umožňujú uchovanie rastlinných zvyškov, najmä ich vnútorných štruktúr. Procesy ako sú permineralizácia (inkrustácia) a petrifikácia umožňujú zachovanie vnútorných anatomických štruktúr dávnych rastlín. V rastlinách zachovaných takýmto spôsobom je možné študovať nielen ich pletivá, ale aj samotný postup procesu permineralizácie. Mechanizmy samotnej permineralizácie sú mnohokrát nejasné alebo neznáme, často sa v ich súvislosti hovorí iba o impregnácii odumrelého organizmu roztokmi. V našom prípade ide o fosilizačný proces, pri ktorom roztoky bohaté na kyselinu kremičitú prenikajú do odumretého rastlinného zvyšku a následne po prebehnutí mnohých chemických reakcií tento zvyšok silicifikujú resp. opalizujú a výsledkom je vznik drevných opálov. Vznik drevných opálov resp. silicifikovaných driev na dnešnom území Slovenska úzko súvisí s vulkanickou činnosťou štiavnického stratovulkánu aktívneho v období mladších treťohôr. Reliktná lokalita Bralce v blízkosti Hliníka nad Hronom je náleziskom rôznych kusov petrifikovaných driev.

V tejto práci sme sa zamerali na štúdium petrifikovaných driev z okolia Hliníka nad Hronom. Vzorky drevných opálov boli použité na prípravu výbrusov, na ktorých sme mohli podrobnejšie skúmať stupeň zachovania jednotlivých anatomických elementov, ako aj determinovať jednotlivé druhy na úrovni rodov. Z nášho výskumu vyplýva, že na tejto lokalite dominovali ihličnany, z nich sa nám podarilo identifikovať aj rod Juniperus (borievka), a tým pádom potvrdiť aj jeho existenciu v období mladších treťohôr.