Indikácia neodkladnej operácie bedrového kĺbu
| Authors: |
Jozef Vojtaššák ml. 1
Veronika Vojtaššáková 2
Jozef Vojtaššák 1,3
1 Ortopedická ambulancia, Vajnorská 40, 831 03 Bratislava 2 Ambulancia všeobecného lekára, Vajnorská 40, 831 03 Bratislava 3 Katedra ortopédie, Lekárska fakulta SZU, Limbová 12, 833 03 Bratislava |
|---|---|
| Year: | 2014 |
| Section: | Cellular metabolism, physiology, molecular biology and genetics (clinical trials) |
| Abstract No.: | 1095 |
| ISBN: | 978-80-970712-6-4 |
Implantácia totálnej endoprotézy sa považuje za elektívny výkon, štandardne sa zaraďuje do poradovníka na operáciu. Čakacia doba je rôzna, často niekoľko mesiacov až rokov. Cieľ príspevku je poukázať na rýchlo progredujúcu deštrukciu bedrového kĺbu následkom agresívneho charakteru pigmentovanej villonodulárnej synovitídy s nutnosťou neodkladnej implantácie totálnej endoprotéze bedrového kĺbu.
Pigmentovaná vilonodulárna synovitída (synonymum benigný synovialóm) predstavuje benígnu proliferáciu synoviálneho epitelu s vytvorením hnedých klkov, ktoré robia lokálnu eróziu kĺbových plôch.
Formou kazuistiky prezentujeme 60 ročnú pacientku odoslanú na ortopedické vyšetrenie pre intenzívne bolesti (vizuálna analógová škála bolesti 7-9) v oblasti pravého bedrového kĺbu trvajúce 7 mesiacov. Po konzervatívnej liečbe sa klinický stav nezlepšil. Pri fyzikálnom vyšetrení sme zistili skrátenie končatiny, obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu, pacientka sa nevedela obuť, ťažko chodila aj s dvoma francúzskymi barlami.
Zo zobrazovacích metód sme použili RTG, CT a USG. RTG nález vykazoval deštrukčný proces bedrového kĺbu, nekrózu hlavy stehnovej kosti s osteolýzou hlavy femoru a acetabula. CT vyšetrenie potvrdilo a upresnilo rozsah kostných deštrukčných zmien. USG vyšetrenie vykázalo patologické zmeny na „mäkkých“ častiach kĺbu. Bola prítomná hypoechogénna patologická náplň kĺbu, hypertrofia kĺbneho púzdra, zmnožená synoviálna výstelka a deštrukčné prejavy povrchu krčka stehnovej kosti a časti hlavy. Dopplerovské vyšetrenie potvrdilo zvýšenú neovaskularizáciu hypertrofickej synovie.
Stav vyžadoval skorý operačný zákrok, implantáciu totálnej endoprotézy bedrového kĺbu, špecifický operačný postup (totálna synovektómia a kapsulektómia, kyretáž subchondrálnych cýst, spongioplastika, histologizácia), individuálny rehabilitačný pooperačný program a antiosteoporotickú liečbu. Histologické vyšetrenie potvrdilo pigmentovanú villonodulárnu synovitídu.
Pri hodnotení stavu pol roka a rok od operácia sa pacientka cíti dobre, je bez bolestí s dobrým funkčným výsledkom a bez nálezu recidívy ochorenia.
Záverom chceme poukázať na zriedkavú príčinu, pigmentovanú villonodulárnu synovitídu, spôsobujúcu rýchlo progredujúcu deštrukciu bedrového kĺbu.