Skúsenosti s liečbou postmenopauzálnej osteoporózy – pohľad farmaceuta
| Authors: |
Jana Šimová 1
Ľubomíra Šimová 2
Ingrid Tumová 1
Tatiana Foltánová 1
1 FaF UK v Bratislave, Bratislava, SR 2 Reumatológia, Považská Bystrica, SR |
|---|---|
| Year: | 2014 |
| Section: | Organic, bioorganic and pharmaceutical chemistry, pharmacology |
| Abstract No.: | 1030 |
| ISBN: | 978-80-970712-6-4 |
Individuálny výber farmakoterapie postmenopauzálnej osteoporózy má zásadný význam pre dosiahnutie požadovaného efektu na redukciu zlomenín [1, 2].
Cieľ: Predmetom výskumu bolo retrospektívne sledovanie farmakoterapie (2007-2013) súboru 100 žien s postmenopauzálnou osteoporózou vo veku 50-80 rokov.
Sledovali sme výskyt rizikových faktorov, farmakologickú terapiu, zmeny kostnej denzity, výskyt osteoporotických zlomenín a nežiaduce účinky užívaných liekov. Pacientky počas celého sledovania (4 roky) užívali bisfosfonáty.
Metódy: Úspešnosť liečby sme vyhodnocovali na základe denzitometrického vyšetrenia, ktoré sa podľa Odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky robí každé dva roky [3]. Bezpečnosť liečby sme hodnotili ako prítomnosť nežiaducich účinkov.
Výsledky: V prvých dvoch rokoch liečby bol najčastejšie užívaným liekom RISENDROS 35 mg tbl 1xtýždenne, ktorý užívalo 42 % žien. V druhom až štvrtom roku liečby boli najčastejšie predpisované lieky BONVIVA 150 mg tbl 1xmesačne a BONVIVA sol inj 3 ml/3 mg i.v. každé 3 mesiace (21 %). Po dvojročnej terapii bisfosfonátmi 33 % pacientok utrpelo osteoporotickú fraktúru. Najčastejšou osteoporotickou fraktúrou bola zlomenina predlaktia (20 pacientok). Fraktúry sa vyskytovali najčastejšie po lieku RISENDROS (spolu 19 osteoporotických zlomenín). V druhom až štvrtom roku liečby utrpeli osteoporotickú zlomeninu len 2 pacientky, obidve užívali RISENDROS. Priemerné hodnoty T-skóre merané v oblasti lumbálnej chrbtice sa po štvorročnej terapii zlepšili oproti prvému vyšetreniu v priemere o 0,7 SD, dosahovali hodnotu -2,69±0,06 SD. Po štyroch rokoch terapie bisfosfonátmi 48 % pacientok dosiahlo zlepšenie kostnej denzity na úroveň osteopénie a liečba bisfosfonátmi bola ukončená, 9 % ukončilo terapiu z iných dôvodov a 43 % pacientok pokračuje v liečbe ďalej.
Nežiaduce účinky v prvých dvoch rokoch liečby sa vyskytovali najčastejšie pri užívaní lieku RISENDROS 35 mg tbl 1xtýždenne (60 % pacientok), v druhom až štvrtom roku liečby pri užívaní lieku ACLASTA sol inf 100 ml/5 mg 1xročne (33 % pacientok).
Záver: Výsledky ukázali, že dôsledné zohľadnenie účinnosti a bezpečnosti ako aj nárokov pacienta pri výbere farmakoterapie osteoporózy sa odzrkadlilo v pozitívnom ovplyvnení kostnej hustoty a znížení výskytu osteoporotických fraktúr.
[2] Cooper, A.; Drake, J.; Brankin, E. Treatment persistence with once- monthly ibandronate and patient support vs. once - weekly alendronate: results from the PERSIST study*. International journal of clinical practice, 2006, 60.8: 896-905 [cit. 2014-04-13]. ISSN 1368-5031. Dostupné na: http://apps.webofknowledge.com/full_record.do?product=UA&search_mode=GeneralSearch&qid=6&SID=U2f28kIeIwwflFLM7Sd&page=1&doc=7
[3] Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre diagnostiku a liečbu osteoporózy: Vestník Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky [online] 2006, 54, 9-16 [cit. 2013-10-24]. Dostupné na: http://www.osteoporoza.sk/lekari/legislativa/files/usmernenie.pdf