Rôzne metódy stanovenia podzemného odtoku

Authors: Diana Porubská 1   
1 Katedra hydrogeológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, Bratislava, Slovenská republika   
Year: 2014
Section: Ecology and Environmental Sciences
Abstract No.: 1029
ISBN: 978-80-970712-6-4

Podzemný odtok predstavuje časť celkového odtoku z územia k určitému profilu na povrchovom toku, ktorý je tvorený dotáciou z podzemných vôd. Tvorí časť podzemných vôd hlbšieho kolobehu pohybujúcu sa vplyvom gravitácie.

Metódy stanovenia veľkosti podzemného odtoku

Určenie veľkosti podzemného odtoku nie je vôbec jednoduché. Pri riešení hydrologickej bilancie, ale hlavne pri návrhoch využiteľných množstiev podzemných vôd sa stretávame s problémom určenia veľkosti podzemného (základného) odtoku. Stanovenie prebieha len s využitím nepriamych metód, nie je možné priame meranie, výnimku tvoria štruktúry odvodňované prameňmi, kde môžeme priamo merať ich výdatnosť. Na výpočet základného odtoku sa najčastejšie využívajú štatistické metódy (Killeho metóda [1], Castanyho metóda [2]), metódy separácie podzemného odtoku z hydrogramu povrchového toku (napr. Fosterova separačná metóda), metóda separácie základného odtoku pomocou výtokových čiar a čiary prekročenia, metóda genetického rozčleňovania a neodmysliteľnou súčasťou sa v technicky pokročilej dobe určite stali hydrologické modely (model BFI, model Bilan,FRIER, HBV, ABSCAN a BFLOW) a digitálne filtre (Lyne a Hollickov algoritmus, Chapmanov algoritmus a Eckhardtov algoritmus).

Overenie veľkosti podzemného odtoku

Veľkosť podzemného odtoku je možné vypočítať rôznymi, už hore spomínanými, metódami, ale najefektívnejšie je bilančné verifikovanie. Základným overením hodnôt podzemného odtoku je ich začlenenie do hydrologickej bilancie povodia. Hydrologickú bilanciu povodia vyhodnocujeme pomocou hydrologickej bilančnej rovnice, kde rozdiel zrážok spadnutých na povodie a úhrnného výparu z povodia v hydrologicky a hydrogeologicky uzavretom území určí odtok, ktorý pozostáva z povrchového a podzemného odtoku (zjednodušený tvar).

Veľkosť podzemného odtoku je teda možné stanoviť rôznymi spôsobmi. Pri porovnaní hodnôt podzemného odtoku (napr. z malých horských povodí s podobnou geologickou stavbou) však často vychádzajú rôzne výsledky hlavne v dôsledku vplyvu prírodných pomerov, i keď netreba zabúdať aj na rôznu vnútornú štruktúru využitých modelov, ktorá dokáže výrazne ovplyvniť očakávané výsledky.

[1] Fendeková M. a M. Fendek, Podzemná voda. 1999, 5 (2), 77-87.
[2] Melioris L., Mucha I. a P. Pospišil, Podzemná voda-metódy výskumu a prieskumu, s. 429. Bratislava: ALFA, 1986.